Dielo 2

Svoje oči pomaly zatvára
A do hebkej trávy telo ponára
Ponára ťažobou do hlbokej zeme
A pokojne drieme...

Ako sa nebo a hviezdy hýbu nad našimi očami
Či spíme, či stojíme nohami... na lúkach a pláňach krásnych miest
Či už moria a či oceány, kde milióny ciest...
Milióny ciest, sa schádzajú... rozchádzajú, rozpínajú svoje hranice...

Ach, aké krásne sny, a z rúk mu zeleň klíči
Bytosť sa stráca a telo zarastá do zeme
Zabúda, že drieme
Či slnko páli zem a či mesiac len prizerá...

A v diaľke spev naráža na listy:
Nechoď už ďalej, ostaň stáť,
Nechaj ich si ťa vziať do náruče krvavej
Ty si zem a z teba vňať
Čo sa v záhrade vňatí stráca

Prosím spi, snívaj svoj sen krásny
Že vňate po zberbe pôjdu k úžitku
Tvoj koreň, má koreň zradný
I rukami ho možno vytrhať

Prosím spi, snívaj svoj sen jasný
Že tvoj koreň bude v zemi rásť
Nehýb sa, ostaň ležať šťastný
A tvoj sad sa začne rozpadať

Prosím spi, snívaj svoj sen spásny
Tancuj na pláňach mŕtvych tráv
Tvoje oči vidia obraz slastný
A tvoj hlad prestane zhasínať

A prosím spi, snívaj že žiješ život vlastný
No nechoď ďalej, ostaň spať
A až vezme do rúk tvoje vlasy
Spomeň si, že si zem a z teba vňať