Nikdy sa netráp slovami človeka
ku ktorému by si si neprišiel po radu –
povedal mi raz niekto,
dnes už chápem čo všetko
sa v tej vete skrýva
prebrala ma spálená guma
v podzemnej garáži –
na jej vrchu hrá kapela
svoje gitarové sólo
a ja v kaki tielku a kraťasoch
vyjdem na prázdnu cestu,
jej rozpálený asfalt
mi dal druhý dych,
teda ak sa to tak dá nazvať
bol som stratený
pretože tá cesta nebola moja,
bol som stratený na tej tvojej
oslepený slnkom pozerám na kapelu
hrajúcu na vrchu garáží
svet je naozaj zvláštne miesto,
plné nečakaných chvíľ
aj keď mi pod nohami neleží
som šťastný