ChatGPT | xxx

Dav ponáhľajúcich sa ľudí kráčal po starom kamennom moste k bráne 

kráľovského mesta, stráže prehľadávali obchodníkov, cestujúcich aj chudákov,

hľadali, slidili ako divoké psi, každý voz, sudy s pivom, pod plachtami,

nemilosrdne pichali meče do slamy na vozoch, len aby našli - mňa.

 

Podarí sa mi prejsť bránou nepoznaná, neviem, ale musím, on je tam,

musím niečo vykonať, niečo strašné, ale potrebné, môj ľud hladovie,

vyhnaný do lesov, prenasledovaný vojakmi, ich telá visia po okrajoch ciest,

srdce mi búši ako splašené, špinavú šatku si viac stiahnem na oči.

 

Som blízko, počujem krik stráží, nadávky kupcov, zrazu ma niekto chytil za rameno,

môj strach bol obrovský, ponáhľaj sa, počula som stráž, postrčili ma dopredu,

som tu, zotrela som si pot z čela, utekám popri domoch, všade je krik a zhon,

schovám sa za kopu dreva, potrebujem oddych, pritískam si batôžtek na prsia.

 

Počkám do večera, pod rúškou noci sa dostanem do hradu, tajnými dverami,

cez tenkú látku batôžka cítim chladný kov dýky, požehnanej bosorkami,

skončí v čiernom srdci pána, čo ničí moje sestry, mojou rukou ocitne sa v pekle,

len stále tie obavy, dokážem vykonať tak strašnú vec? Životy predsa chránim.

 

v mysli striedajú sa obrazy,

 

Teraz už sa nebojím, len čakám, v reťaziach, chlad väzenia, pach krvi a smrti 

okolo mňa, neviem rozoznať svetlo od tmy, oči mám opuchnuté od bitky,

zlyhala som, zradili mňa, môj ľud bude na večnosť zatratený, nenávidený,

ľud múdrosťou obdarený, čarami vládnuci, mocný, no bojovať zbraňami nevie.

 

chvíľami strácam vedomie,

 

Prudko sa zobudím, okolie stíchlo, len v ďiaľke zabrechal pes,

večerný chlad ma prebudil, rýchlo sa spamätám, vyjdem na tmavú ulicu,

mokrá, kamenná dlažba cesty sa mi šmýka pod nohami, bojím sa stále,

utekám k starým dvierkam ukrytým v kroviskách pri hradbách.

 

K hrudi stále pritískam batôžtek, počujem hrkotať koč, kone letia ako splašené,

podarí sa mi odskočiť nabok, no zakopnem, dýka s cinktnutím dopadne na zem,

plazím sa pre ňu, oči doširoka otvorené strachom, nesmie ju nikto vidieť,

v poslednej chvíli sa odkotúľam od obrovského kolesa, vydýchnem úľavou.

 

Staré dvierka zavŕzgajú, keď sa do nich opriem, stuhnem obavami, ticho,

nehlučne sa predieram zarasteným chodníkom do hradu, len mesiac svieti,

na dverách žiari magické znamenie, nevstupuj, no je porušené, vojdem dnu,

ďakujem , priateľ môj za pomoc, je už hlboká noc, počuť len vietor z vonku.

 

Podľa plánu od priateľa, prechádzam studenými chodbami, rýchlo, potichu,

zastanem pred dverami, ktoré stráže chránia, tu rozhodne sa o osude môjho národa,

budeme žiť v mieri, či povraždí nás všetkých pán diabolský, krutý,

malé kúzlo na uspanie strážcov postačí, padajú k zemi, ach len tíško, prosím.

 

Potisnem ťažké dvere, potím sa strachom, ruky sa mi trasú, teraz nemôžem zlyhať,

komnata krutovládcu nie je veľká, v rohu blikotajú sviece, posteľ je jednoduchá, 

bez nebies, aká irónia, peklo by sa hodilo viac, pomaly podídem k lôžku,

krok za krokom, vytiahnem dýku, rubíny na nej žiaria, pulzujú ohnivým odleskom.

 

Obzerám si jeho tvár, nevyzerá nebezpečne v spánku, začnem odriekať zaklínadlá,

Luna zasvieti na hrot dýky, plamene v kozube syčia, vyletujú uhlíky, blesk udrel do stromu,

cítim ľadový vietor, hromový hlas počujem v hlave, NIE!, moja ruka mieri na jeho srdce,

rozletia sa dvere, priateľ, zradil si ma, pán odkotúľa sa z postele, stráže, berte ju!

 

preberiem sa na ľadovú vodu, čo chrstli mi do tváre,

 

Sklamala som sestry, bratov, ruky v reťaziach krvácajú, rany od biča už ani nevnímam,

zomieram, no moja duša je silná, vrátim sa, pomstím nespravedlivosť, vrátim ťa do pekla,

moja moc sa búri, cítim vnútorný oheň, nie som bezmocná, zťažka sa postavím,

reťaze rinčia na protest, oči žiaria plameňom, z krvavých rúk padajú rozpálené okovy.

 

Šepkám ničivé zaklínadlá, nie som už dobrá, hrad sa trasie, rozpadá sa na kamene,

ľudia kričia, strach ovládol ich myslenie, vybiehajú na nádvorie, pán uteká ako prvý,

zbabelo krčí sa pri studni, volám vás, vtáky, čierne ako noc, zakryte mesiac, 

zhoďte ho do studne, zavaľte kameňmi, nech sa už nikdy nevráti.

 

vindicta, iustitia, poena /pomsta, spravodlivosť, trest/