xxx

Zastav kroky svoje, pútnik, na chvíľu, rozpoviem ti druhý príbeh,

aj tento bude temný, smutný, sám rozhodni, či dáš mu šancu na život vlastný,

či spáliš slová, čo rozpoviem ti v tejto chvíli...

                               

                                    ~ ~ ~

 

Slová nespokojné vypočula som si od svojej pani,

vraj som zlá, málo milá na jej prekrásne deti,

neučím lásku, len poslušnosť, bitím či trestami,

nemilujem dostatočne jej rozmaznané deti.

 

Dievčatko je ešte malé, zlaté vlásky zapletené,

anjelský úsmev na tvári, nevinný pohľad nebeských očí,

rozkošne tancuje malý anjelik, jej smiech hradom sa nesie,

nemožné je dlho sa hnevať, každý ju miluje.

 

Chlapec je starší, na veľkom už koni jazdí,po dievčatých pozerá,

je nespútaný, šarmantný, čarovný úsmev, postavu ako Adonis má,

hlboký pohľad tmavých očí túžbu vyvoláva, nejednu dievčinu zvádza,

gentlemanské správanie šľachtica, za ním nešťastie a svár zostáva.

 

Súrodenci anjelskí to sú, v očiach cudzích ľudí,

no bojím sa duše nemajú čisté, ak ich nikto nevidí

stráca sa milota z ich pekných tvárí, úsmev nahradí

škľab pekelný, v očiach nenávisť a zákernosť uvidí.

 

V pánových lesoch vraj dejú sa záhadné veci,

o tajomnej studni sa hovorí, musím to ukončiť,

zoberiem deti na nevinnú prechádzku,

raz v boží deň pokoja, nedeľu,

poďte deti, necháme rodičov odpočinúť.

 

Je krásny deň, oblaky nezakrývajú zlatú guľu,

schováme sa do tieňa, medzi stromy,

neveľmi chcelo sa im, no zver zahliadli malú,

mohli by sme motýľom krídla vytrhať,

vtákom hniezda pozhadzovať, bude zábava.

 

Na malej čistinke, ľahnú si do trávy, deti pekelné,

mne sa ruky trasú, kde je moje svedomie?

Smädní sme, počuješ? Vody tu niet,

odrazu uprostred stará studňa sa objaví,

rinčanie reťazí a vrzgot, praskot starého dreva,

 

to sa ťažké vedro pohlo visiace nad studňou,

slnko zakryl oblak, hlas neznámy ozval sa,

poďte sa osviežiť, deti milé, len bližšie ku mne.

 

Deti zmeraveli, slúžka strachom roztriasla sa,

to je ona, hovorili pravdu, staré ženy,

moja šanca na hriech naskytla sa,

bežia k studni kamennej, okraj ich láka,

nakloň sa dievčatko, nakloň sa chlapček,

vodu mám studenú, osvieži ťa.

 

Hladina na dne sa pohla aj bez vetra,

obrazy roztancujú sa, raz kričí sluha,

čo podpálili mu šaty, úbožiakovi,

raz plače dieťa, čo hračku mu vzali,

voda ich zlé duše odráža, pristúpim k nim,

teraz...

 

Odrazu otočili sa škľabiace tváre na mňa,

štyri ruky zdrapnú ma za ťažké šaty,

padám, nado mnou šialený rev počujem,

cítite sa dobre, madam?

Slnko vyplávalo spoza čierny oblak,

studňa mizne aj s nevinnou obeťou.

 

Motýle prišli o krídla.