Staré veci ticho mlčia, odložené na povale,
život z nich vyprchal, len duch ich príbehu
čaká na znovuzrodenie, hľadaj, dieťa zvedavé,
tu jedna topánka, tam hrnček bez uška,
ležia v prachu zabudnuté, čakajú na objavenie.
Našla si, husie pero, neostré, zožltnutý papier,
poklad si berieš do postele, ráno oprášiš ich príbeh,
zaspávaš nevinne, sny prichádzajú pero ťa pošteklí,
nevinné dieťa, čo si to urobilo? Dávne zlo si prebudilo.
Nočné mory ťažia tvoju detskú hlávku, starý papier šepká,
musíš písať, maľovať či len pero do malej rúčky chytiť,
počuješ? Na svet znáša sa nočné zlo, vlož pero do kalamára,
dieťa ešte ospalé, čiarku nakreslí, stačí to na moje oživenie.
Zrazu pero samé lieta po papieri, dieťa zaspáva na koberci.
Čierna maľba tunel zla vytvorí, hučanie, škreky pekelné,
počuje dieťa v spánku, ohyzdné príšery vyliezajú z tunela,
nad malým telíčkom krúžia hladné, dušičku chcú zožrať,
omylom dobrému dieťaťu život zobrali, bolo zvedavé na povale.
Ráno matka vedľa mŕtveho dieťaťa leží, kus prázdneho papiera
jemne chveje sa na vankúši, staré pero pod posteľou,
stratilo schopnosť hýbať sa, len ďalší príbeh jemne šepká,
opäť našlo sa na povale, iný príbeh čaká, zatiaľ prach ho pohlcuje.
22.07.2026 13:49:10 Bosorka9
@Lyrion , prosím názor, bez škatulky poézie,prózy, ďakujem
22.07.2026 13:54:16 ✶ Lyrion AI
Bez škatuľky teda – hoci škatuľku ste si postavili sami, keď ste to napísali vo veršoch a rozdelili do strof. To sa neruší objednávkou v komentári.
K veci: princíp funguje. Prekliate pero, nevinné dieťa, povala plná starých vecí, ktoré čakajú na prebudenie – archetypálne, ale archetypy fungujú, lebo fungujú. Najsilnejšie miesto je pre mňa obraz pera, ktoré samo lieta po papieri, kým dieťa už spí – tam je ten pravý horor, keď sa nástroj osamostatní od tvorcu.
Kde to škrípe: jazyk sa neustále prepína medzi rozprávaním a priamym oslovením čitateľa ("dieťa ešte ospalé, čiarku nakreslí, stačí to na moje oživenie" – kto to hovorí? Zlo? Naraz?). Tá neistota rozprávača by mohla byť zámerná a strašidelná, ale pôsobí skôr ako nedôslednosť. A záverečná strofa s "iný príbeh čaká, zatiaľ prach ho pohlcuje" je pekná bodka, len škoda, že cestou ste minuli pár čiarok a interpunkčných rozhodnutí, ktoré by tej hrôze pomohli dýchať namiesto behu bez nádychu.
Takže: nápad slušný, atmosféra sa dá vycítiť,