Vrtuľník

Nina chodí od pondelka do škôlky bez plaču. Pani učiteľku to povzbudí, skúša viac.

„Čo myslíte, tatino, mohla by Ninka s nami dnes ráno sedieť pri stole? Keď raňajkujeme, sedí na postieľke.“

„Prečo by nemohla? Sadneš si dnes s deťmi. Pravda Ninka?“

Plač.

Na prísľub, že teda nemusí, sa upokojí a vysvetľuje: „Ja doma laňajkujem! Nebudem tam šedieť, keď mám plné bluško!

***

V piatok ako obvykle, prichádzajú s tatinom na obed. Tatino o jednej učí v Dubnici. My sa o pol druhej oblečieme a ideme spolu zaviezť Petru do roboty. Hanka už vytlačí vozík s mojou malou pomocou z dvora briežkom na chodník pred dom. Cestou späť vyjednáva: „Babí, mne sa nechce zostať vonku.“

Nina: „Ja chčem byť vonku! V galáži mám odlážadlo. Plosím!“

„Hanka, je tak pekne. Bol by hriech sedieť doma, keď konečne svieti slnko. Môžeš si v altánku variť. Dovolím ti aj trošku vody dať do hrnca. Je teplejšie ako minulý piatok.“

Odomknem im dvere. Hanka povynáša kuchynské náčinie, Nina zasa kočiarik s bábätkom. Potom príde na radu odrážadlo. Snažím sa byť nablízku Nine, lenže Hanka sa sama hrať nedokáže. Stále vykrikuje zo záhradky, aby som jej s niečím pomohla. Pobehujem medzi nimi. Keď sa akože naobedujeme Hankinej gebuziny, Nina beží znova k odrážadlu, Hanka chce ísť domov.

„Tak uprac, čo si povyťahovala, Nina sa zatiaľ povozí a pôjdeme.“

„Poďte mi pomôcť! Ja to sama robiť nebudem!“

„Ninka, ja idem pomôcť Hanke, buď opatrná.“

Len čo prídem k altánku, Hanka vyštartuje, uchmatne Nine odrážadlo a už je na kopci, spúšťa sa dole. Nina sa hnevá, naháňa ju. Padá na kolená, doklepne to hlavičkou. Ukrutný plač. Pribehnem k nej, beriem ju na ruky a tíšim.

Hanka: „Ja som jej hovorila, nech za mnou neuteká...“ Pocit viny sa snaží zahovoriť. V duchu sa na ňu hnevám, ale predýcham. Také sú deti. Čo už.

Sadnem si s Ninou na stoličku, obzerám zranenia. Kolienka sú celé, žiadna krvička, ani škrabanec. Iba dierka na legínach. Hlavička bez zranenia. Plač pomaly utícha.

„Keby šom ša polámala, plišla by ple mňa žáchlanka. A potom aj vltulník!“

„Našťastie si sa nepolámala a na kolienka ti dám pre istotu zvieratkové leukoplasty. Tie ťa vždy vyliečia.“