Rozprávka, 3. časť

Rozprávka, 3. časť

Anotace: Už ma neprekvapilo, že som sám seba v tom obraze nespoznal. Namiesto seba som videl zrelého muža s opálenou pokožkou. Bol to niekto iný, ale zároveň som to bol aj ja sám, pretože som až príliš verne cítil každý dotyk, každý pohyb tmavovlasej ženy.

2. kapitola                                     

Premklo ju obrovské vzrušenie hneď, ako ho zbadala vchádzať do lesa. To bol už piaty človek za tri dni. Hneď sa k nemu priblížila, aby si ho mohla lepšie obzrieť a vtedy začula, že si niečo spieva. Po pár krokoch sa muž z ničoho nič rozosmial. Netušila, čo mu v tej chvíli prišlo smiešne. Bol tu sám a okolo nich sa vlastne nič nedialo. Žeby to bol nejaký šialenec? Ďalej z neho nespúšťala oči.

Ľuďom nikdy nevedela odhadnúť vek, navyše u tohto muža ju mýlila jeho zarastená tvár, no povedala by, že bol ešte dosť mladý. Bol vysoký, urastený a pohyboval sa ladne ako mocný jeleň, keď kráčal pomedzi stromy. Zanedlho cudzinec odbočil z hlavného chodníka na nenápadnú, sotva viditeľnú bočnú cestičku. Hodný čas ho sledovala pomedzi rady hladkých bukov, kým muž konečne zastal, rozhliadol sa dookola a nahlas sa zhlboka nadýchol.  Uvedomila si, že sa ocitli na mieste hlboko v lese, ktoré ešte nepoznala, a sama zostala očarená tou krásou. Tu, uprostred hory, zo všetkých strán obohnaná hustými stromami, sa ukrývala slnečná čistinka s jazierkom, posiata stovkami modrofialových zvončekov. Tie šírili do okolia vôňu tak omamnú, že sa z toho človeku točila hlava. Nad voňavou záplavou poletovali tucty motýľov a včiel a vysoko nad ich hlavami znel radostný spev škovránkov. Neveľké jazierko uprostred lúky zrkadlilo odlesky slnečných lúčov, ktoré ju pri priamom pohľade oslepovali. Všimla si, že z hladiny stúpa jemná para. Muž prišiel až k okraju jazierka, zložil si čisté oblečenie na kôpku a začal sa vyzliekať. Najprv si cez hlavu pretiahol prepotenú košeľu, vzápätí zdvihol ľavú ruku a ovoňal si podpazušie. Zamračil sa a zvraštil nos. Tomuto gestu nerozumela. Potom sa muž zohol a vyzul si nízke čižmy. Ona všetko pozorne sledovala.

Po chvíli tam už stál celkom nahý a začal opatrne vchádzať do vody. Ešte bol v jazierku len po kolená, keď pôžitkársky vzdychol. Hlbšie už nešiel, namiesto toho si do vody ľahol, iba hlavu  nechal opretú o breh. Uvoľnene vydýchol a zavrel oči.

Využila túto príležitosť na to, aby sa k nemu mohla ešte viac priblížiť a preskúmať ho. Tvár mu lemovali tmavé vlnité vlasy, končiace kúsok pod jeho bradou. Na mužovom čele a ani okolo očí si nevšimla žiadne výrazné vrásky, čo ju utvrdilo v tom, že je naozaj ešte mladý, aj keď to jeho strnisko ju miatlo. Mal rovný súmerný nos, nie taký široký a výrazný, ako zvykla vidieť u iných mužov. Jeho svaly boli jasne viditeľné, nepokrýval ich žiadny tuk. A vôbec nebol taký chlpatý ako iní smrteľníci, ktorých stretla. Jeho črty boli celkovo nezvyčajne jemné a súmerné na ľudského muža. Dokonca by povedala, že by mohol byť pokojne aj jedným z nich, nebyť tej zarastenej tváre.

Škoda, že je tu sám, pomyslela si. Keby prišiel v spoločnosti niekoho ďalšieho, určite by sa rozprávali a ona by sa o ňom dozvedela viac. Takto nezistí nič.

 

3. kapitola

Ležal som ponorený v teplej vode jazierka a oddychoval som. So zavretými očami som počúval spev vtákov a vnímal vôňu modrofialových zvončekov kúsok za mojou hlavou a nedokázal som si predstaviť väčšiu rozkoš než kúpeľ po troch dňoch. No dobre, dokázal. Čisto teoreticky, pekné dievča by mohlo ešte vylepšiť túto dokonalú lesnú idylku. V tom ma ako blesk zasiahla spomienka na sen, ktorý som mal dnes nad ránom, a napriek teplej vode ma zvláštne zamrazilo. Prudko som otvoril oči a zahľadel som sa na opačnú stranu pokojnej hladiny. Ten sen som nemal už roky. Naopak, keď som bol ešte len mladý chlapec, opakoval sa mi pravidelne. Vtedy som veril, že to niečo znamená, no potom videnia prestali, ani som si neuvedomil kedy. A odvtedy som už na nezvyčajný sen celkom zabudol. Až dnes v noci sa mi opäť po rokoch pripomenul.

Pekná čiernovlasá žena v strednom veku sa na mňa usmievala svojimi krásnymi orieškovými očami. Tiež som jej odpovedal úsmevom a prijal pozvanie jej vystretej ruky. Vzal som jej dlaň do svojej a pristúpil k nej bližšie. Tesne pri jej tvári som zašepkal: „Allaya!“

To meno som mal vryté do pamäte celkom jasne, pretože som ho v mladosti vo svojich snoch vyslovoval veľmi často. Allaya. Nepoznal som nikoho, kto by sa tak volal. Nikoho, okrem tajomnej krásky s dlhými havraními vlasmi. Postupne som sa rozpomínal na ďalšie obrazy zo sna a pri tých spomienkach sa mi zrýchlil dych. Bol som s ňou tak, ako veľakrát vo svojej mladosti, držal som ju v náručí, ona ma objímala svojimi štíhlymi pažami a vášnivo vzdychala pri mojom uchu. Už ma neprekvapilo, že som sám seba v tom obraze nespoznal. Namiesto seba som videl zrelého muža s opálenou tmavšou pokožkou, dlhšími vlasmi a hustou čiernou bradou. Bol to niekto iný, starší, ale zároveň som to bol aj ja sám, pretože som až príliš verne cítil každý dotyk, každý pohyb tmavovlasej ženy.

Pamätal som si, keď sa mi tento sen prisnil po prvý raz. Mal som len desať alebo jedenásť rokov a vášnivé nočné milovanie so staršou ženou ma veľmi prekvapilo, no klamal by som, keby som tvrdil, že nepríjemne. Bol som len malý chlapec a dievčatá ma dovtedy príliš nezaujímali, ale to, čo som zažil v tom neskutočnom sne, sa mi páčilo. A už vtedy som mal dosť duchaplnosti na to, aby som o svojom videní nikomu nehovoril, dokonca ani Brenovi. Chcel som si ten sen uchovať len a len pre seba. A hnedooká kráska ma začala po nociach navštevovať pravidelne. Čo bolo zvláštne, nič na tom ma neudivovalo. Od začiatku som mal pocit, že tú čiernovlásku dobre poznám a nikdy mi nenapadlo pozastavovať sa nad tým, že malý chlapec by so staršou ženou také veci robiť nemal. Vlastne so žiadnou ženou. Neznepokojovalo ma to, pretože v tých snoch som nikdy nebol malým chlapcom, ale takisto zrelým mužom a všetko bolo úplne prirodzené. Dokonca som si pamätal aj vôňu jej parfému. Svieža a korenistá zároveň, vôňa neznámych krajov, akú som nikdy v skutočnom svete necítil. Vtedy som veril, že sú to vízie o mojej budúcej žene. No čím som bol starší, tým zriedkavejšie sa mi sen vracal. Nepamätal som si presne, kedy to bolo naposledy, mohlo to byť v období, keď som sa po prvýkrát zamiloval. Áno, asi vtedy niekedy. Odvtedy uplynulo už deväť rokov, ja som bol stále slobodný a žiadnu Allayu s havraními vlasmi a tajomnými hnedými očami som ešte nestretol. Ktovie, čo mi ju práve dnes v noci pripomenulo?

Nebol by som chlapom, keby ma spomienka na vzrušujúci sen nechala chladným. Allaya bola v mojich snoch krásna a vznešená, no v tejto chvíli by som si pokojne vystačil aj s menej osudovou ženou. Navyše som nikdy nebol zaťažený na čiernovlásky. Prinajmenšom v mojich súkromných predstavách nie. Znovu som zatvoril oči a oddal sa fantázii.

Autor Soleil, 19.01.2021
Přečteno 44x
Tipy 1
Poslední tipující: P.Balam
ikonkaKomentáře (0)
ikonkaDoporučit (0x)

Komentáře
© 2004 - 2021 liter.cz v1.4.12 | Facebook, Twitter