(maliska, 29.12.2013, basne)
keď si nádej
sama vykopala hrob
zasypala sa
a ešte si aj posadila čerstvé kvety
pochopila som
že na ňu sa spoliehať nemôžem
zmocnila sa ma úzkosť
škriabala som steny
vlastného vnútra
až do krvavých prstov
a vlastnou krvou
som písala závet
pre budúce generácie
našich nenarodených detí
že neostalo nič
čo by im patrilo
že neostali sme
už vlastne ani my