(Pettie, 24.10.2024, basne)
Láska, čo ešte klamať nevie
čerstvá ako lúčne kvety
v jemných rukách
ešte sa nepriučila zraneniam či váhe slov,
všetko je len okamih,
ktorý sa rozprskne v smiechu.
Dlane sú si cudzie,
no horia dotykom,
každý pohľad je prvý,
plný vzrušujúceho neznámeho,
slnko v duši náhle rozžiari
všetky tmavé kúty.
Svet bol vtedy ešte malý,
len tvoj a môj,
všetko vonia inak,
keď sme si blízko,
chcem sa ťa napiť
plným dúškom
utopiť sa v čiernej farbe
tvojich šedivých vlasov,
čas nemá hranice,
len stúpa, stúpa
v tepavom rytme krokov v daždi.
A možno to nevydrží,
možno sa to všetko stratí...
Ale teraz? Teraz je tu, je naša
a nesie v sebe celú večnosť,
mojich predkov
a tých tvojich,
v jednom jedinom nádychu.