Nedeľné Ráno

Nedeľné Ráno

Dýcham tvoj pokoj, tichý sen,
nedele ráno, stratený deň.
Kým som prišiel domov späť,
v záclonách bol skrytý svet.

Nedeľné ráno, závoj ticha tká,
jemný a krehký, nesmelo sa ťa dotýka.
Viem, že nikdy ľahké to nebolo,
ale aj tak mohlo...
V nedeľné ráno, závoj ticha tkať,
jemný a krehko, sa ťa dotýkať,
keď izbou rozlieva sa, ranná vôňa,
kávy čerstvo mletej, pri zvuku zvona,

ktorý z diaľky, ticho oznamuje,
že život nový deň nám, láskavo daruje
a teplo domova, čaká na doručenie,
kým svet vonku, na prebudenie.

Hore na najvyššom poschodí,
premýšľam, či láska tak vysoko chodí
pozerajúc dolu,
na tú ľudskú rolu
ďalej a ďalej.
Kam oni nevidia...
Nevedia...
Kde je najvyššie poschodie.
Všetci...
Všetci zomreli v Nedeľné Ráno.

Viem, že nikdy ľahké to nebolo,
ale aj tak mohlo...
V nedeľné ráno, závoj ticha tkať,
jemný a krehko, sa ťa dotýkať,
keď izbou rozlieva sa, ranná vôňa,
kávy čerstvo mletej, pri zvuku zvona.

Viem, že nikdy ľahké to nebolo,
ale aj tak...
Nečakal som, že by bolo
ťažké milovať niekoho.

Viem, že to nikdy nebolo ľahké.
Ale aj tak...
A viem, že to nikdy nebolo ľahké.
Ale aj tak...
Nečakal som, že bude tak ťažké...
niekoho milovať
Hore na najvyššom poschodí,
premýšľam, či láska tak vysoko chodí
pozerajúc dolu,
na tú ľudskú rolu
ďalej a ďalej.
Kam oni nevidia...
Nevedia...