Láska nad Zničenou Krajinou

Láska nad Zničenou Krajinou

Dym stúpa z dlažby, krvou zaliate,
ulice v troskách, hrôzou preliate.
Ticho kričí, nik nepočuje slovo,
nádej umiera, tma rastie nanovo.
Kvety zlomené, sny v prach sa obrátili,
úsmevy zmizli, snáď sa iba stratili.
Kde je tá nádej, svetlo a čistota?
Len srdci bolí, krutá samota.
Refrén:
Tma hlboká, svet ranený,
nenávisť trhá, mier stratený.
Srdce zlomené, iskra slabá,
hľadáme mier, nádej chabá,
v hlbinách tmy, život drieme,
v každom z nás, veď o ňom vieme.
Z plameňa súcitu, nový svet vzniká,
láska do všetkých sŕdc vniká.
Sloha 2:
Vlajky vztýčené, symboly vanú,
prázdne heslá, slová klamú.
Brat bojuje s bratom, krv tečie.
Múry smútku, čas sa vlečie!
Zabúdame sa opýtať: "Prečo?"
A hľadíme len na to, kde a čo!
Refrén:
Tma hlboká, svet ranený,
nenávisť trhá, mier stratený.
Srdce zlomené, iskra slabá,
hľadáme mier, nádej chabá,
v hlbinách tmy, život drieme,
v každom z nás, veď onom vieme.
Z plameňa súcitu, nový svet vzniká,
láska do všetkých sŕdc vniká.

Môžeme nájsť silu ešte smieme!
Zlomiť reťaze, tá sila v nás drieme.
Vôľu k zmene, láska stále kvitne,
nádej, jasne svitne.
Alebo táto vojna stále zúri?
V srdci strach sa nemilosrdne búri!
Ľudskosť, súcit, prázdno zíva,
len chlad v nás žije, nič viac sa neskrýva.
Refrén:
Tma hlboká, svet ranený,
nenávisť trhá, mier stratený.
Srdce zlomené, iskra slabá,
hľadáme mier, nádej chabá,
v hlbinách tmy, život drieme,
v každom z nás, veď onom vieme.
Z plameňa súcitu, nový svet vzniká,
láska do všetkých sŕdc vniká.
Záver:
A tak, z ruín a bolesti, povstane nový deň,
kde láska, súcit, vylieči v srdci tieň.
Spoločne, s vierou v srdciach, vykročíme vpred,
v ústrety svetu, kde láska je náš celý svet.