Horizont
Ležím v tráve a pozerám sa na Teba. Pozerám sa na oblohu a hľadám v nej Teba. Snažím sa Ťa nájsť medzi oblakmi. Hľadám Tvoju tvár, Tvoje znamenie. Na chvíľu zatvorím oči lebo ma pália od slnka. Ale už ich opäť otváram,chcem Ťa vidieť.. tak znova a znova pozerám na oblohu, teraz už nočnú a blúdim pohľadom medzi hviezdami.
Nenašla som Ťa.
Ľudia mi vravia nájdeš Ho v slove, tam Ho spoznáš. Tak otváram Knihu, listujem v nej, čítam..,že ma miluješ, že si stále pri mne, že mi pomáhaš ale prečo to necítim?
Večer si kľaknem na kolená a volám Ťa, prosím Ťa, znova a znova aby si prišiel a.aby si videl...
Kde Ťa mám hľadať?!
Klopem na dvere ale nik mi neotvára, pýtam sa ale nik mi neodpovedá.
Nemusíš prísť celý, chcem sa držať len Tvojho plášťa, chytím sa len okraja,
sľubujem...
Hm, myslím, že tohle někdy cítíme všichni. Pocit, že Bůh tu náhle není, že náhle odešel. Jedna světice žila v klášteře a celý jeden rok přitom nevěřila, že Bůh existuje. A dnes je svatá:-)))
Je třeba se neustále otevírat, neustále hledat. Tak ti držím palce.
S požehnáním
18.05.2006 21:59:00 | Hippy