Anotace: Bosorka a Drak
Vidím sprievod neveľký, však veľa smútku v ňom,
ozbrojení vojaci, čierne kone ťahajú žalostný voz,
na ňom klietka železná, mieri k námestiu, kde kat už čaká,
dav špinavých ľudí, kričí, nadáva, ich šaty sú úbohejšie ako
ich krvilačnosť, zloba, pomsta, kameň v ruke schovaný.
Môj strach, tras tela, hrudník ako vo zveráku,
srdce bije šialenou rýchlosťu,
ustráchaným pohľadom precházam
po besniacom dave ľudí,
želajú si moju smrť, chcú prví hodiť kameňom.
Cesta z väzenia je dlhá, trýznivá,
trocha slami na dne voza,
som spútaná ťažkými železami,
doráňaná spravodlivým mučením,
hrdo stála som v klietke železnej,
držiac sa mreží, prezerám okolie.
Nešetrné zaobchádzanie, zrazilo ma na kolená,
teraz kľačím, slzý roním, beznádej v srdci mám,
voz hrkoce po ceste k mojej nevyhnutnej smrti,
občas kameň niekto hodí do mňa, veľmi sa bojím.
Konečne sprievod spomaľuje, námestie je pred nami,
teda tu skončí môj život, zomriem sama, bez lásky,
snažím sa postaviť, telo vypovedá službu,
reťaze cinkajú o mreže, strašidelný zvuk,
z hrdla mi vychádzajú stony skoro smrteľné.
Masa ľudí sa zväčšuje, námestie je plné,
vojaci uličku pre voz robia, k hranici ma vezú,
smrteľný výkrik mi z hrdla vyjde, keď z voza ma vytiahnu,
prosííííím, som nevinná, veď milujem a ctím si lásku,
tak prečo krutý trest ma čaká?
Kde je môj čierny drak?
Môj druh a sprievodca, priateľ a láska?
Viem, nepríde, nádej ma opúšťa,
surovo ťahajú ma po zemi, ako psa na reťazi,
ako zomriem? Povesia ma či upália, neviem.
Najprv znak bosorky na hruď vypália,
cirkev mocná jasá, tak o jednu menej,
kričím tak veľmi až sa zadúšam bolesťou,
pach spáleného mäsa letí povetrím,
drak môj cítiš? už niet mi pomoci.
Priviažu ma o stĺp, v ohni zomriem,
vraj očistí moju dušu od zla čo v srdci nosím,
no nevedia, že inak to je, nie zlo v srdci mám,
ale dieťa pod srdcom nosím, zomrie so mnou,
nevydám už ani hlások, zomrieme v tichu.
Cítim dym, štípe ma v očiach, slzy tečú po tvári,
prepáč, dieťa moje, nedokázala som ťa ochrániť,
plamene mi olizujú nohy, prehltnem strašný výkrik,
dusím sa, pozriem naposledy na oblohu,
nie je tam, môj čierny drak, srdce mi puklo ..
zomieram ...
posledná slza za dieťa a čierneho draka...
Perfektní, epesní, procítěné, romantické. Však Černý Drak stal vždy po boku vyvolené Bosorky, snad již není tomu tak? Nebo je snad plamen zrozením? Tleskáme, oba, Ty víš ...
19.06.2025 23:30:27 | Kalidor Or
Veľmi pekne Ti ďakujem, si milý..ale ako vravíš, nič nie je večné...asi..možno..snáď
neviem, pochybnosti mám...
20.06.2025 11:53:37 | Bosorka9