Bosorka a Drak ... 3.

Prehodia ma cez koňa, do úst napchajú špinavú handru, aby som nekričala,

len ticho vzlykám, nie pre ich krutosť, ale zo žiaľu, pre tvoju nedôveru,

kam ma vezú? iste do hradného žalára, odkiaľ niet návratu, som mŕtva.

Kôň cvalom ponáhľa tmavou nocou, dusot kopýt ozýva sa lesom.

 

Tisíckrát prešla som cestičkou, ktorou ma teraz unášajú,

les vidím asi naposledy, cítim vôňu stromov, vetrík šumí.

Jazdec koňa zastaví pred hradnou bránou, len povzdych,

nešetrne padám, kôň kopytami zahrabe v čiernej zemi.

 

Silní muži odnesú ma do žalára, tu počkám na svoj osud,

iste bude smutný, no mne už na svete nikto nezostal,

schúlim sa na špinavej slame, veľká bolesť srdce mi hryzie,

nedajú mi kľud, ruky prikovú k stene, nevnímam fyzickú bolesť.

 

Počujem ťažké dvere buchnúť, tma, strach, beznádej pociťujem,

už necítim ruky, odumierajú s mojím srdcom, hrdzavé pánty počujem,

blíži sa moja spása v podobe smrti? Rozsudok už vynieslI?

Nie, to len kat mučidlá si nesie, bez súcitu na mňa pozrie.

 

Oheň zapáli, rozdúcha iskričky bolesti, železá rozžhaví, cítim smrť.

Vstávaj, Bosorka, objaví sa mních, tortúrou spravodlivou prejdeš!

Nebo sa ťa zrieklo, v pekle zhoríš, ani drak ti už nepomôže,

zoberie ťažké nožnice, vlasy mi ostrihá, zvráteným spôsobom hladí ma.

 

Trhá moje špinavé šaty, ramená odhaľuje, vypálim ti znamenie,

kat vyťahuje nástroj, svieti ako žeravé slnko napoludnie, kričím, nie!

strašnú bolesť cítim na tele, pach spáleného mäsa, omdliem,

preberiem sa na úder do tváre, krv valí sa mi z úst.

 

Priznaj sa, Bosorka, s diablom si obcovala, mastičky miešala,

hovor!, ako je Boh nad tebou, spas svoju dušu ubohú,

nič zlé som nevykonala, zadúšam sa vlastnou krvou,

kat prines palečnicu, drvia mi prsty na kašu, môj krik nikto nepočuje.