xxx

Stála na okraji priepasti, rozhodnutá skočiť,

pomaly šúchala nohami k okraji skaly,

pozerala do diaľky na mraky, boli ako chuchvalce vaty.

Jej tvár prezrádzala nočné bdenie,

v očiach sa trblietali slzy, smutný úsmev na perách.

Je rozhodnutá. Ukončí svoju tisícročnú púť po svete,

jej duša je už unavená z večného čakania. 

Vždy to skončí rovnako, nebo, peklo, slzy...

V každom jej živote nakoniec zostane sama.

Koľko už bolo sľubov lásky, koľko tajomných dotykov.

Nie ukončím to raz a navždy!

Priepasť je čarovná, ak nesmrteľný do nej skočí,

nevráti sa späť už nikdy.

To je to, čo potrebuje...koniec.

Ešte malinký kúsok posunie nohy dopredu,

predkláňa sa, slzy dopadajú do priepasti,

syčia a bublajú, majú veľkú silu, je mocná bosorka smutná...

Len skoč, počuje z priepasti,

získam tvoju silu, len poď ku mne moja milá, čakám ťa.

Idem, jej telo už nakláňa sa do priepasti.

Zrazu počuje rev... nie.. obrovské plamene, dym..

No ona už padá, bez plaču, už bez sĺz.

Priepasť je nekonečná, no ona už dopadla. 

Čo je to? Veď dole sa padá.. ona stúpa do výšin.

V hlave počuje hlas, drž sa dobre, bosorka moja.

Pozerá dookola, dopadla na chrbát čierneho draka,

letí s ňou ďaleko od priepasti...

Prečo si to urobil? Otázka znie mu v hlave,

už nikdy nenájdem odvahu...

Som tvoj ochranca a ty mojou silou...

Naveky....

 

Bosorka a čierny drak.