xxx

Jej hnev nepoznal hranice

Jej plač vychádzal z najhlbšej časti duše 

Slzy zaplavili ulice,

Obloha zčernala smútkom

Hromy burácali nad krajinou

Blesky osvetľovali jej meniacu sa tvár

No kráčala ďalej, špinavým mestom

Mierila do vysokých hôr, k čarovným jazerám

~

Prečo, prečo, prečo...

~

Čo sa stalo? Zobralo si ho peklo?

Či démon zvíťazil nad jeho vôľou?

Nevedela som... no veľký smútok usídlil sa v mojom srdci,

nevidela som ho už mesiace, bojím sa

Jedného dňa odletel... no už sa nevrátil.

~

Prečo, prečo, prečo...

~

Ani karty, ani runy, ani sny nemali odpoveď.

Čakala som každý deň.

Šepkali si, vraj sa mením, postupne...

Najprv nezáujem o ľudské bolesti.

Nerobím liečivé masti, nevarím elixíry.

Bez úsmevu hľadím na ľudí.

~

Moje ohnivé vlasy stratili lesk, iskra v očiach pohasla.

Žiaru vystriedala tmavá čerň.

Ľudia prestali ku mne chodiť po radu, báli sa ma.

Občas zahliadli plameň v mojich dlaniach,

blesky sršiace z očí, aj šaty prešli zmenou.

~

Teraz čierny odev nosím, vysoké topánky, v nich dýka schovaná,

za opaskom malý mešec bez zlatých mincí.

Čarovný spánok obsahuje v podobe prášku,

na krku čierny pentagram mám,

preč je amulet čo chrániť ma mal.

~

prečo, prečo, prečo...

~

Kráčam rýchlo, dlhý plášť sa pod náporom vetra otvára do strán,

no necítim chlad či nepohodlie,

oheň pomsty a hnevu ma zahrieva.

Kde si láska moja večná?

Nájdem ťa, nech schovali ťa hocikam,

či prikovali k nebesiam,

každú skalu rozbijem, prisahám, nájdem ťa.

~

prečo, prečo, prečo...

~

Vstupujem do temného lesa,

chatrče mesta nechávam za sebou,

naposledy zastanem a obzriem sa na stredoveké mesto.

Zničím každého, čo ti ublížil,

spálim na popol toto miesto.

~

prečo, prečo, prečo...

~

Než prídem k čarovným jazerám,

havran prináša mi správu.

Som tu Bosorka, 

Ja čierny drak, vrátil som sa k tebe

nechoď jazerám, sú nebezpečné.

~

prečo, prečo, prečo...

~

Už nepotrebujem odpoveď,

moja myseľ sa skľudnila, si pri mne.

mám svoj červený amulet, svoj odev.

Som to ja, Bosorka...