xxx

Tak predsa prišla, nedúfal som, je ako z iného sveta,

bezradne stojí krásna žena, v čiernom je oblečená,

vedel som, že je to ona, ale dnes je iná, temná,

jej aura balansuje medzi smútkom a nádejou.

 

Stojí ešte pri dverách, rozhoduje sa, kam ísť, za kým,

prezerám si ju, sluha jej odoberie dlhý plášť, poďakuje mu,

ako čierna hviezda, žiari celá, s kúskami krvavých drahokamov, 

na tvári hodvábna maska, len veľké oči a smutný úsmev.

 

Dlhé havranie vlasy v zložitom účese upravené, diadém zdobí,

náušnice cinkajú pri každom pohybe, čierny ónyx a striebro,

na hrudi jej žiari krvavý talizman, ochrana pred zlom,

a tie šaty! umelecké dielo, čierne ako noc, prekrásne vyšívané.

 

Stojím v hlúčiku gentlemanov, prepáčte, ja musím ísť za ňou.

 

Trocha sa bojím, moje rozhodnutie prísť nebolo asi správne,

toľko krásnych masiek, mužov, žien, trpaslíkov a iných bytostí,

ale kde je ON? Ach, už ho vidím, kráča sebaisto cez parket,

nie je krásny, je zaujímavý, cítiť z neho silu aj temnotu.

 

Mohol by byť môj? Nie, tieto myšlienky odoženiem radšej hneď,

tiež je v čiernom, dokonalosť v každom detaile, a tá vôňa, ach,

cítim kožu, dym, korenie a muža, čarovná kombinácia,

predstavujem si, ako ma objíma pevne, jemne hladí, dosť!

 

Poklonil sa mi hlboko, podám mu ruku, pobozká ma jemne,

červenám sa, strasie ma, moje rozrušenie je viditeľné,

požiada ma o tanec, súhlasím, no vnútri, srdce mi divoko bije,

vložím svoju malú ruku do jeho veľkej, strácam sa.

 

Pevne si ma pritiskne k sebe, mám mu to dovoliť?

Spoločensky nevhodné, no nádherné, snové...

Áno, takto sme sa zoznámili, spomienky sú živé,

teraz tu stojím, srdce mi puká, jedinú ružu dávam ti.

 

Na tvoj hrob, láska moja, opustila si ma.

V diaľke vánok zašepká, čakám ťa...