Sangvinik

 

                    SANGVINIK

 

 

 Sotva slnko ráno vyjde,

 hrá mu úsmev na tvári,

 prvý vtip čo na um príde

 s prehľadom sa vydarí.

 

 Šíri kolom iba smiech,

 nezná chmúrnu náladu,

 po večeroch vnútri viech

 koná z vtipov estrádu.

 

 Poslucháči bystria uši,

 nové fóry túžia čuť,

 ženy, deti, ba aj muži

 na kus smiechu majú chuť.

 

 Veľkolepým potleskom

 odmieňajú srandistu,

 optimizmu zábleskom

 umravnia aj sadistu.

 

 Sangvinik tak zvláštne žije,

 pláva dňami veselo,

 závan smútku radšej kryje,

 trúchliť sa mu nechcelo.

 

 Zlé myšlienky tesní nabok,

 pekné chvíle spomína,

 na depresiu žiadny nárok,

 sotí ju do komína.

 

 Vidí zväčša pekné strany

 s pozitívnym prístupom,

 obrusuje ostré hrany

 skorým ranným nástupom.

 

 Hnev na sebe nedá znať,

 hoc občas ním aj lomcuje,

 optimistom sa chce stať,

 v krušných chvíľach tancuje.

 

 Vážny problém s prehľadom

 potichúčky vyrieši,

 prekážky rad za radom

 pousmejúc vyhreší.

 

 Nezná slova krivého,

 nešvár prejde mlčaním,

 nezatne do živého

 cholerickým vrčaním.

 

 V spoločnosti zvaný hosť

 hýri dobrou náladou,

 optimizmu v sebe dosť,

 kam naň chodí záhadou.

 

 Nech nám slúži ako vzor

 ten veselý jedinec,

 bezprostredne milý tvor

 pre nás nie viac cudzinec.