Komár

 

 

 

                         KOMÁR

 

 

 Krížom - krážom izbou bzučí 

 najradšej o polnoci,

 ľudské nervy drzo mučí,

 ťažko nejakej pomoci.

 

 Obeť štípe na stehne,

 kvapku krvi vycicia,

 tlak hneď nahor vybehne,

 nepomôže polícia.

 

 Kolom uší prefrnkne,

 razom mizne tvojmu zraku,

 aj plácačke ufrnkne,

 krátkej noci predzvesť znaku.

 

 Hromžiac v duchu oplzlo 

 prekutávaš každý kút,

 hnusné slovo vykľzlo,

 spriadaš v mysli boží súd.

 

 Akékoľvek pátranie 

 zdá sa celkom zbytočné,

 síl a času mrhanie,

 zastarané, spiatočné.

 

 Ticho zrazu po chvíli, 

 azda pokoj nastane,

 či sa ucho nemýli,

 nočný bzukot ustane.

 

 Keď už ležíš na lôžku,

 znovu ten zvuk začuješ,

 pcháš do uší ponožku,

 i tak komára počuješ.

 

 Zase svetlo rozsvietiš,

 hľadáš celý zúfalý,

 na komára si posvietiš,

 grázel jeden trúfalý.

 

 Miesto vpichu veľmi svrbí,

 trošičku aj krváca,

 na plafóne sa komár hrbí,

 celú noc dnes vyvádza.

 

 Počkaj, ja ti ukážem,

 nenažranec odporný,

 bratovi hneď prikážem,

 likvidovač výborný.

 

 Na stoličku vyskočí,

 papekom sa zaženie,

 komár síce uskočí,

 márne jeho snaženie.

 

 Druhá rana značí koniec,

 na stene len veľký fľak,

 na pamiatku uviť veniec,

 kým nocľažníka trafí šľak.