NEvolaj ma po mene!

Už znovu zvoní telefón.
Monotónne hrá magnetofón.
Nemôžem rozoznať, čo hovoríš.
No asi by som mala, prv ako sa rozhoríš.
Zakričal si moje meno,
no ja idem do stajne za koňmi,
aby som im dala seno.
Ideš za mnou a stále kričíš,
zľaknem sa, keď ma prudko chytíš, trasieš so mnou,
nechápeš ma...obaja sme otrasení...Opäť "Pán urazený?"
Zasyčím:-Nechaj ma na pokoji!"
Stále ma oslovuješ, krv sa mi hrnie do tváre,
a neviem sa rozhodnúť, kto má na mále.
Moje meno nidky viac z Tvojich úst,
otravuješ ma ako neodbytný chrúst.
Volaj ma hocijako,kedy konečne seba samého otvoríš?
Len prosím Ťa už nezneucti moje meno, tým že ho vyslovíš.