Nemá láska

Zopár prázdnych slov
Neznalosť pravých mien
Nikdy sa nespýtal: " Vstúpiť smiem?"
Vošiel bez zaklopania na dvere
Pomaly sa srdcia schyľovali k dôvere
Najprv nesmelé frázy a potom volanie von
Váha či má tej láske zasadiť strom
No tak teda v parku, na hrade?
Myslela na neho vždy a všade...
Telefónne číslo, ranná správa
Kradol jej spánok ako silná káva
Rozžiarené oči, ružové líca
a
prvé mám ťa rád
Chcel byť viac ako len kamarát
Prvé hádky
a
zrazu je večer na udobrovanie krátky
Najprv vojna, potom prepáč
"Anjelik môj, tak už neplač"
Sladké"ahoj, brú noc a krásne sny"
Naučil ju povedať" Odpusť mi"

Internetové káble
spájajú dva rozdielne životy
A ona sa desí chvíle
keď jej pôjde naproti...