.
jen jednou
pořádně
a roztočená
zbyla stopa
nechtěla být sama
doprostřed lesa
tož je vzteklá
a já s ní
klesám
na kolena
pro zakletá
znova v sádře
o člověku
hledáme
slova
napořád
marná
asi
v jeho
touhách
časně ráno
probouzená
už dávno
nejsi
.