V ružovej

V ružovej záhrade
čosi ma pichlo
krátko pred polnocou
viem, že som na rade
- pravde sa kýchlo
keď nemá hovorcov

srdce mi krváca
z tej istej rany
z ktorej, kým nezaspím
placho sa vytráca
šepot cez brány
noci, nie je to tým

že ruže v zime spia
v zmrznutých šípkach
no tŕne bdejú vždy?
k srdcu sneh prilepia
v krajkových čipkách
uviaznúc, skús sa vžiť

do môjho údelu
stŕhať sa zo sna
bodaný tŕňami
kým mi neustelú
kde noc milostná
v podobe ruže mi

vlastnými perami
zatvorí viečka
vieš, že si na rade
pod tetraédrami
pyramíd prečkám
zimu.. v tme, o hlade