Bez názvu

...potom som vyšla z izby
a ty vravíš - musíme sa rozísť,
prepáč, nemám ťa už rád.
Usmiala som sa a vravím -
nevadí, aj to sa môže stať.

Ostal si, akoby ťa uštipla osa
a pozeral za mnou,
ako som vychádzala bosá,
bosá, sprevádzaná tmou.

Dlho som o tebe nevedela,
neposlal si mi ani list.
A moja nádej pomaly zhasínala,
ako keď zo stromu padá list.

...potom si prišiel a riekol -
odpusť, nemalo sa to stať.
No ja som sa znovu usmiala
a nechala ťa stáť.