Plameň vôle, Plameň lásky

Plameň vôle, Plameň lásky

Hviezdnatá obloha mesto objíma,
chladný vietor lieta, mňa si nevšíma.
Mesiac ako strážca všetko pozoruje,
tiché mesto láskavo zahaľuje.

Zamilovaní, čo ruka v ruke išli,
dnes v objatí tepla lásku našli.
Deti, ktoré sa smiali vonku zahrali,
dnes v postieľkach s anjelmi zaspali.

Niekedy sa zdá, že svet je šedivý,
že slnko zhaslo a vietor je len divý.
Cesty sú dlhé, plné prekážok a strát,
v srdci ticho bije, čas zastavil sa snáď.

Ruch zhon stíchol a mesto spí už v ňom,
utíchol ten strašný dunivý tón.
Spomalím unavený, ako, len môže byť muž,
teším sa, drahá, keď blížim sa k tebe už.

Mesto spí a sníva o zajtrajšom stretnutí,
o novom ruchu, o novom vzplanutí.
Tak nech mesto spí a nech sníva svoj sen,
my s ním privítame krásny deň.

Nech sa nám zajtra v ňom lepšie žije,
kým ruch zhon zas mesto nenabije.
Nech slnko nám svieti, s úsmevom na tvári.
Nech v srdci nám láska večne horí, žiari!

Vďační buďme za každý deň, za krásu okolo nás,
za úsmev na tvári, za každý pekný hlas.
Viera v seba samého je silnejšia ako oceľ,
s ňou prekonáme všetko, s ňou dosiahneme cieľ.

V hĺbke duše, niečo ešte tlie,
iskra plameňa, čo prežiť chce patálie.
Šepot vnútra hovorí, naďalej!
Je v tebe sila, tak vstaň a bojuj ďalej!

Lebo v tej iskre, čo v hĺbke plápolá,
sa skrýva nielen vôľa, ale aj láska celá.
Láska k životu, k sebe, a najmä, láska k tebe,
ty, môj anjel strážny, čo mi poslalo nebe.

Hudba a spev AI