Pod oknom prachu mesiaca

Pod oknom prachu mesiaca

(Muž):
Na chvíľu pod tvojím oknom som stál,
blízko, tak blízko som ťa mal
v srdci mi horel nemý strach,
kým mesiac lial strieborný svoj prach.
(Žena):
Kým kráčal v koridore nebeských hviezd
a nazeral, do blízkych i vzdialených miest,
nevnímal tajomstvo, čo v mojom okne je,
túžba, čo v mojej duši ticho žije.
(Muž):
Vôbec si ťa nevšímal, jeho slabý lúč,
asi nemal od tvojho srdca kľúč,
ja, ho vo vrecku mám
či pasuje, rád ho vyskúšam.
(Žena):
Kto zmierni bôľ, čo v duši planie?
Tá diaľka krutá stena,
cítim tvoj tieň, čo stojí v chlade,
s túžbou v srdci, pulzuje ozvena.
(Muž):
Ako rušiť tvoj spánok,
snáď jemne ako letný vánok,
na čelo, biele líce, ako kvapka rosy,
bozkom ti povedať čosi.
(Žena):
Medzi toľkými, jediná večernica,
v tvojom pohľade žiari, tichá zrenica.
Príď, preruš môj spánok, ak je to tvoja vôľa,
lebo tvoje ticho ma cez stenu volá.
(Spolu):
Pod oknom skvie bledého mesiaca žiar.
Sľub tichý nocou k nám sa nesie snár.
V tme láska klíči, nežná, v úcte rastie,
Mesiac na krátko spojí, naše šťastie.

HUdba a spev AI