Ráno plazivé

Ráno plazivé

Na ráno plazivé, s pokorou hľadím,
na východ, kde lúč prvý tancuje
a v úcte hlbokej slnku fandím,
na krásnom dni už pracuje.

Ó, láska, svieža ranná rosa,
kvetu zvädnutému silu vrátiš,
drgnem do tvojho nosa,
dokiaľ sa mi nestratíš.

Kým zlatý obzor nový,
prebehne novým dňom,
ty sníš, ó láska, sen medový,
v spánku hlbokom, uväznená v ňom.

Prebúdzaš sa, ako kvet z puku,
otváraš oči, zaliate,
v nich zrkadlí sa hĺbka zázraku,
hviezdami posiate.

V zraku jasnom, leskne sa večne
ozvena príbehov našich čias,
od šepotov sľubov noci hviezdne,
až po búrky, čo zmývali nám hlas.

Keď zrak tvoj ráno ruka hľadá,
jak slnko hladí perly jas,
v tom okamihu, láska sladká,
plameňom horí v nás.

Keď ranné lúče tvoj zrak omývajú,
ako perly nežné, dotyk krehký, živý,
v srdci sa znova vášne rozlievajú,
plameň lásky, večne náruživý.

Tvoj smiech, ako zvonček, ľahký a čistý,
prezrádza radosť, čo na srdce pripojíš
na pohľad, hlboký a istý,
mi ukazuje, že sa lásky nebojíš.

Keď súmrak kraj zasní, tichom vládne,
a nebeská pláň rozžiari svetlá vzdialené,
dotyky verné v tichu zaznejú hladné,
o láske našej, zašepkáme si slová nemenné.

Hudba a spev AI