V čarovnej krajine, kde sny koberec tkajú,
v záhradách duše, kvitne lásky kvet.
Na lúke slov, ústa kvety trhajú
pre teba, láska, celý môj svet.
Hviezdy v jazierkach sa hrajú
ich ligot sa v očiach tvojich zrkadlí,
kde hlboké tajomstvá sa skrývajú,
ako perla vzácna, poklad nemalý.
Tam, kde sa čas zastaví v úžase nemom,
a harmónia hviezd obklopuje nás,
tvoj hlas je hudbou, večným dielom,
čo v srdci mojom znie zas a zas.
Až tam, kde obzor s nebom sa snúbi,
a v diaľke sa stráca pozemský zhon,
tam láska naša ako rieka prúdi
a v hlbinách duší buduje si trón.
Cez smútok hôr, kde plač sa rozlieva
i lúky smiechu, kde život kvitne rád,
prúd rieky plynie, báseň rozpráva,
tvoj obraz vo vlnách, večný kamarát.
Tvoj pohľad v mori hlbín ma unáša,
kde koralové sny sa vznášajú v tmách
a v každom nádychu, tvoja krása,
ma pohladí v nežných hrách.
Tak nech tá láska, čo v nás horí jasne,
nezvädne nikdy, nech prežije veky
a spoločne kráčajme, odvážne a krásne,
cez doliny života, cez prúdy a rieky.