Vedomá romantika

Chodidlá vyložíš,
črtáš sa nevinne.
Lákavo zažmúriš,
ja si Ťa priviniem.

Po láske nebaž.
Odstráň ju zo slovníka,
boľavý úkaz,
vedomá romantika.

Rozkoš k nám priskočí,
iskra – rozhorela,
už sa chystá na zločin.
Vnikla dnu osirelá.

O kovy posteľné,
pútaš ma slovami.
Bozkávaš dôverne,
oči sršia túžbami.

Atmosféra po víne,
v rukách držíš moje,
odvraciaš sa nevine,
dosiaľ boli dvoje.

Báseň: Jakub Pokorný
Ilustrácia: Mirka Moravčíková
Ilustrácia: TU