Čas zastavil sa! Tu, v tejto skrytej sieni,
kde ozvena krokov ticho sa nesie.
Zabudnutý, leží na zemi,
láska dnes v objatí sa vznesie.
Vzduch je hustý, nasiaknutý tichom,
každá kvapka v ňom, minulosť skrýva.
Hodiny sa zastavili, so svojím tik-takom,
budúcnosť, z prítomnosťou splýva.
Úlomky, času rozdrvené,
minúty rozsypané, bez ladu a skladu.
Zrkadlo spomienok, zatemnené,
stratené v ozvene, rozbitého hradu.
Starobylé kamene, chladný dotyk majú,
príbehy šepkajú o dávnych časoch.
Zabudnuté sľuby, v tme sa skrývajú,
v spomienkach blednú, ako jeseň v lesoch.
Objatie silné, duša prepojená,
v harmónii nájdené, šťastie a kľud.
Minulosť, v prítomnosti ocenená,
budúcnosť spoločná, ako jeden prúd.
Čas stratil moc, v láske rozpustil sa,
prestáva existovať, len cit pretrváva.
V tejto skrytej sieni, navždy zastavil sa,
kým láska rastie, more prepláva.