Tichý spánok

Tichý spánok

Svit luny, snežný,
padá, ako anjel biely.
Stráži dych tvoj nežný,
kým sny maľujú život celý.

Čierne vlasy, noc a tieň,
havraní let v mesačnom svite.
Pokožka vonia, slabo žiari len,
tajomstvo skrýva v každom úsvite.

Vôňa vanilky, tajomstvá skrýva,
pokožka jemná, sa nepohla.
Mlčky hľadím, duša sa mi díva,
vysloviť slová, ústam nemohla.

A len dýcham.
Dýcham.
Dýcham.

Mám chuť pery priložiť,
tiché prosby kým poviem,
ale sa bojím, tvoj pokoj porušiť
a v nich otázku: "Smiem?"

V prítmí izby, kontúry sa menia,
lúče mesiaca tancujú na stene.
Príbehy šepkajú, ktoré sa plnia,
v krajine snov, kde túžby sú zvesené.

Tak blízko, a predsa tak ďaleko,
od brány spánku, kam duša ti lieta.
Či vidí záhrady, kde slnko tieklo,
alebo hlboké údolia smútku a leta?

Hudba a spev AI