Blízka Vzdialená

Blízka Vzdialená

Sme na nebeskej dráhe uväznení,
ja, Mesiac, ty, hviezda tak vzdialená,
v spoločnom tichu, bezmocne spojený,
kde blízkosť je, len chvíľa vysnená.

V tej pasci krehkej, zdanlivo žiadnej,
náš dotyk je vesmírom riadení.
Medzi nami, priepasť prázdnoty chladnej,
úplného splynutia sme zbavení.

Ale aj v tom tichu, v konečnom zániku,
prebodnutý časom, čiernou ihlou.
Dve telesá v diaľke, v kozmickom úniku,
navždy spojené, gravitačnou silou.

Napriek tme, lúč tvoj ticho žiari,
v krehkosti jeho, náznak spojenia.
Vlákna nádeje, s pavučinou v tvári,
vedú ma k tebe, cez mračná stvorenia.

Ale viem, že osud inak to chcel
a vzdialenosť nám ostane daná.
Budeme sa dívať, kým nepríde cieľ
a v tichosti snívať o splynutí rána.