I. Temnota Bezodná
Hlboká noc, stratená hviezda,
čierny kamenný val.
Ticho stráži dávne hniezda,
kde spomienka je žiaľ.
Už nič sa nedarí, hriech vedie hriech,
slovám neverím, len hra v nich znie.
Na srdci leží ticho, ako mrazivý sneh,
sľuby prázdne, klamstvo v nich tkvie.
V prázdne sa topím, v putách strachu,
iskrička v hlbinách však slabo blčí.
Samota ťaží, bez dychu,
nádej tenučká, prežiť sa učí.
Na gong udriem, v kostiach sa chveje,
z trosiek, bolesti povstanem bosý,
že vstať sa dá, aj keď zle je,
víťazstvo je blízko, aj keď osud kosí.
II. Zrodenie Lásky
Rok letí za rokom, v sprievode času,
ako maľované obrázky, na plátne zapína.
Minulosť bledne, zabúda trasu
a nový deň v láske pomaly začína.
Kvitne láska, jak púpavy na lúke,
z nula percentným úrokom, bez nároku.
Bez podmienok, bez pýtania, ruka v ruke,
s túžbou darovať, úsmev v každom kroku.
III. Útecha v Objatí
Z jaziev minulých sa rodí nová sila,
kde smútok prebýval, tam radosť klíči.
Z bolestných spomienok, čo srdce trýznila,
tam nádej na nový život opäť vzklíči.
V očiach plameň nádeje, v hĺbke sŕdc,
objímame sny, keď život vstáva.
Čas plynie rýchlo, nechceme nikdy viac,
stratiť ten pocit, čo nám duša dáva.
IV. Víťazstvo Nad Bolesťou
Z jaziev minulých sa rodí nová sila,
kde smútok prebýval, tam radosť klíči.
Z bolestných spomienok, čo srdce trýznila,
tam nádej v nový život opäť vzklíči.
A v tichu znovuzrodenia prísľub sľúbi,
že každý pád je cestou k hlbším snom.
Minulosť naučila, kto, koho ľúbi,
sila v nás prekoná každý zlom.