Krídla lásky

Krídla lásky

Láska, ako vtáčik, sa vznáša,
vzduchom znie pieseň, vtáčia.
Voľnosť chce, bez pút, bez slov,
srdce mi ukradne a lietam s ňou.

Zrkadlí sa v očiach nebo hlboké,
prísľub nekonečna, tajomstvo široké.
Nespútaná krása, živelná sila,
do ticha šepkám: "Poď, moja milá."

Poď, milá, poď, leťme preč,
tam, kde čas a priestor strácajú reč.
Poď, milá, poď, krídla nás nesú,
do krajín snov prenesú.

A kým stúpame vyššie a vyššie,
prekonávame búrky, čo zúria divšie.
Spolu, navždy, v objatí krídel,
v nekonečnom príbehu, bez pravidiel.

Slnko nás hreje, azúrové diale,
v objatí oblakov, miznú žiale.
V húštine snov, kde ticho prebýva,
láska si hniezdo potichu ukrýva.