Byť živý,
Živší ako jar
V plnom rozpuku,
Keď zem opäť seje kvety
A klaňajú sa ti svety
Kreslené zelenou trávou
Na biele výkresy
Vlastnej jarnej nevinnosti.
Byť šťastnejší
Ako prvá dúha,
Čo nosí krčah vody
A zalieva mladé lásky,
Hlávky svojho života.
Byť jarnejší
Ako svätostánky
S vôňou prvej snežienky
Trhanej detskou rúčkou,
Krehkou,
Čo ukazovala mi žiarivé slnce,
Vysoko na oblohe,
Niekde medzi oblakmi,
Kde jarný mesiac tvrdo spí
Vo vankúšoch plných lásky.
A len tí smutní huslisti
Na rohu ulice,
Čo hrajú sonáty
Pána Schuberta,
Blúdia jarným ovzduším,
Bez prestávky,
Bez pretvárky,
Hľadajúc len svoje
jarné milenky.
(Vieš,
som jarnejšia,
jarnejšia ako ty.)