SILA

Anotace: moje majstrovské dielo, dúfam že sa bude páčiť :) táto báseň mapuje môj život od cca 31.1.2007 do 16.9.2007

Cítim silu milióna hviezd,
cítim silu tých najkrajších miest,
cítim silu no hlava sa mi točí,
tú silu dávajú mi iba Tvoje oči.

Cítim silu, no som aj zmätená,
prečo mi tie oči podlomia kolená?
A prečo mi berú aj úsudok triezvy?
Na to mi odpoveď dajú iba hviezdy...

Pre neho chytí ma aj peklo ohnivé,
pre neho urobím aj niečo bláznivé.
Pre neho zabudnem všetko, hneď ako vkročí,
lebo ma zničili zelené oči...

A hoci tá sila každým dňom slabne,
ako ho zahliadnem, cítim sa krásne.
A hoci tá myšlienka nie je mi vlastná,
očami ma zabil a umieram šťastná!

A hoci tej sily moc veľa nie je,
vďaka nej ešte viem, ako sa smeje.
A i keď teraz niet šťastnejšej než som ja,
už po pár momentoch sa vzdávam bez boja.

Pretože bojovať už nemá cenu.
Stojí sila za to, čo urobím pre ňu?
Lebo už viem že pre pár šťastných chvíľ,
totálne sa pripravím a poslednú zo síl.

To, že dostihujú ma plamene,
mi už asi začína byť súdené.
Chcem utekať a hodiť sa medzi tulipány,
lebo mi je aj súdené byť zničená snami...

A mňa už nebaví byť ako nemá!
Každým dňom čakám, že nastane zmena...
Ale keď tie oči mi dávajú silu,
prestáva mi stačiť len pohľad na chvíľu!!!

Možnože niečo ma na očiach páli,
keď myslím na to, ako sme tam stáli...
A ako na tvári úsmevu náznaky,
začala som veriť že dejú sa zázraky.

Prečo mám pocit že všetci sú takí?
Čo nevie rozprávať, pozná len znaky...
No dokáže vysielať nádherné znamenie,
ak v očiach mu niekedy sa rozhoria plamene...

Keď ticho čakám skrytá v tieni,
niečo mi stále bráni v snení.
Napriek tomu Ťa stále mám v hlave,
trošku som zničená v slnečnej žiare...

Nepoznám silu naozaj veľkú,
ktorej jas odrazí sa odo mňa v celku.
Nepoznám tajomstvá nádhernej lásky,
nepoznám život naozaj krásny...

Cítim silu topoľa v rozkvete,
cítim silu tajomstva o lete.
Cítim silu nekonečnej jari,
cítim silu, slnka, ktoré žiari.

Ak slnko stále tíško hreje,
ak na tomto svete nič zlé nie je,
a ak aj pri mne vietor veje,
možno aj on sa len smeje...

Viem, je to nemožné, no roztiahnem krídla,
ku predu na krídlach ženie ma sila.
Vie mi pripraviť tie najkrajšie chvíle,
preto už mesiace verím len sile.

Potom, ako ma iné sklamali,
opäť mi pre radosť zelené ostali,
po náhlom úsmeve možno i vy viete,
pre mňa sú tie oči najkrajšie na svete!

Aj v iných vodách srdiečko mi pláva,
no sila tých očí je pevná skala.
Sú pre mňa krásnym snom týchto dní,
dávajú mi možnosť aj počas dňa sniť.

Čo bola tajnosť už nie je tajné,
čomu sa bránim to na mňa spadne.
Z tohoto okolia oči ma mýlia,
z ktorých tiež cítiť je obrovská sila!