Nech ťa ziabne...
Chlad, keď
Otváram knihu
A drzo vytrhujem stránky...
Nech ťa ziabne
Svet, čo poskladal si mi do obálky
A poslal na zlú adresu.
A moja slza...
Možno sa nezdá,
Že som jej príčina.
Možno to len
Pochabé šťastie
Ma drzo preklína
Možno iba spletiem si slová
Keď zase zajtra zdolám
Všetko, čo ponúkol čas.
( podstrčil mi rolu,
Herečky, čo znovu
Umučí sa sebecky.)
/Vraj leto bude verné/
Nechuť znie jemne...
A teba ziabne
( na dne)
Ta moja vôňa
kryštálová.
Navěky k ledu...brrr!
11.07.2008 20:57:00 | Chancer
to o svete...je tak...presne...a ja uz zase popotahuju a rikam si sakra...
29.06.2008 15:58:00 | Franti