miniatúrky

pár čiar

ako na dlani
nakreslím prstom do piesku
pár čiar čo vedú
ku srdcu
načo rozumy
keď potom v zmätku
hľadaní
po ostrých kľučkách blesku
vyšumím

-----------------------------------------
ja a ty

si pre mňa sviatkom
ako tento deň
odviaty
a prievan v tmavých chodbách
usína
hneď v prvom
v okamihu veľmi krátkom
padám do snov ako do vaty
zosta(r)neme spolu
ja a ty

-------------------------------------------
jas

usína slnka svit
a mesiaca jas
spočítaj tiene
zamkni ich a príď
... zas

--------------------------------------------
viny

a na vrchole
skúsme rozpažiť
a zavrieť oči...
možno sa nám podarí
letieť...
nemaj strach z výšky
z výšky je všetko iné...

z výšky sú naše viny
malé

----------------------------------------------
dokorán

v kúte je kniha
pohodená tebou
oči a rolety
si zatiahol pred jasom
...slnka

toľko rán...
toľko rán...
toľko rán...
...
otvorím okno dokorán

-------------------------------------------
strach

mám strach
že ak (k tomu) dospejem
budem ako zvyšok sveta
budem sa hľadať v sebe
priveľmi zodpovedná
priveľmi nekompromisná
a možno sa zabudnem
smiať

--------------------------------------------
prečo

prečo je more také slané?
kde vzalo v sebe toľko sĺz?
len preto že nebo plače?
alebo sa aj bohu občas nedarí?