pieskové zrnká
neúprosne dopadajú
na dno hodín
bez bolesti
bosá po črepoch vázy
chodím
závesy ladne
tancujú v hudbe
nočného vánku
uboľaná duša nevie
zabudnúť na údery osudu
a poddať sa spánku
studené paplóny v izbe...
horúci vzduch vystriedal
chlad
ak budeš synom
noci, tá ti veľké
tajomstvo môže dať
za oknami sa rozprestiera
nemilosrdný svet
anonymných tvári a očí
izba,zem, ty...
všetko sa odrazu točí.
noc ťa ovláda neznámou silou
a pomaly na teba padá únava
ďaleký mesiac na oblohe
sa do oblakov ponára
vinné duše sa zahalili do rúška
pokoja
a brány neznámeho sveta sa na ďaľšie ráno
opäť otvoria
moc se mi líbilo to záhadné vyjádření noci a hříchu, divadla, co každé ráno téměř celý svět neúnavně hraje. A večer oddává se svému partu. ST :o)
28.02.2009 14:50:00 | tvoje líčko. ale můj ďolíček
to kouzlo noci je nezaměnitelné..vyjádřla jsi to dle svého pohledu, což je jedinečné, nové, neobvyklé...
27.02.2009 21:01:00 | kikis