Ako sa dá znenávidieť ticho

Pozerám do stropu
A rozbitá kvapka akvarelu dažďa číta ma s cudzieho kúta
Môj sluch márne túžiac do prázdna
po zvuku tvojich krokov späť.

Spomienky čítané predstavou tvojich pier
Prázdno v duši ako nočná obloha bez hviezd.
Len to mi ostalo s úsmevom naruby

A moje srdce máš asi zabalené na pamiatku
kdesi medzi šminkami.