Vlasy zo zliatiny striebra a zlata
z očí tmu blesky strihajú
sestier má šesť, ale žiadneho brata
v noci sny k nej ma dvíhajú
do Plejád, ku hviezde, čo z prstov iskrí
len čo sa dotknem lemu šiat
z čipky pŕs, kde sa jej pre výstrih príkry
zadymí hneď na prvýkrát
preskočil výboj, krv klokotá v rytme
tanca sirtaki s Elektrou
až do vrcholu, kým skrat preťal prítmie
tým šiestim sestrou - nesestrou
ostane a ak aj v sadziach vyhasne
popol mi k nohám vysypú
- tu máš, popráš ním svoje slané básne
keď naše slzy vychlípu