Dovol mi lietať

Anotace: táto básen ma akosi napadla sama od seba, keď som bola v takom zvláštnom duševnom rozpoložení...

Chce sa mi plakať
a chce sa mi smiať,
tak čo robiť mám,
keď túžim ťa mať.

Ukáž mi smer,
kde láska sa skvie,
tak konečne ver
a nevrav viac nie.

Nech plač vyviera z radosti
k hlbke srdca tam,
kde cit sa rodí z ľúbosti
a letí ku hviezdam.

Tak povedz, že pravdu mám,
bo ja vidím len klam,
zovri ma v putách nehy,
bo sa mi stratia istoty brehy.

Možno plač uľaví
zmatku srda bolneho,
možno preč odplaví
uzkosť dňa dnešného.

I prosím o usmev, čo ty vieš dať,
ten dáva mi krídla,
s lahkosťou chcem lietať
a necíciť ruky zla.

Keď pohlad tvoj vráti nádej dobra,
už nedovolím nikomu ju zobrať.

Tak konečne ver,
že nestratíš smer,
lež oporu nájdeš,
keď lásku zažiješ.