Prechod

Anotace: Prišlo to na mňa ako čerešne s mliekom viečka sa zabuchli ako priťažká kronika vypadnutá z r...

Prišlo to na mňa
ako čerešne
s mliekom

viečka sa zabuchli
ako priťažká kronika
vypadnutá z rúk
zoslabnutého učňa

až sa zdvihol prach
zo slnečných lúčov
a mláti do nosa
hlavy
uviaznuté v posteli
na misionára

aspoň mi nezapadne
jazyk
ako v prisilno zabuchnutých
dverách

je dôležité konať
s definíciou snipera
a prežúvať v dlaniach
opraty
ako starú brokovnicu
odmietajúcu
sa rozsypať

osedlať posteľ
len na pol zadku
s vlasmi
vykĺbenými
neprirodzene správne

po smere
ventilácie nočného oblečenia
zadrhávajúceho sa len
o vylomené ramená

toľko toho na nich sedí
ako na prvom školení
na úrade práce

a ani po polnoci
neodovzdajú prezenčku
a nejdú sa aspoň vyčúrať

tak skvelé by bolo
byť vrece plné peria
v bezveternej zóne
a nechať sa vytriasť
z útesu

tak ako to robí noc
keď vystrelí sekané železo
do všetkych stien
s priveľkým rozptylom
že svetlá tečú
po vertikáloch
k nohám nočných bežcov
a vytvárajú kaluže
plné zohavených mozgov

plné lietajúcich
kolien
z neba
priamo medzi rebrá
chodníkom
a bradatým parkom
začesaným na stromy

cudzopasné miniatúry
si závidia
otrhanú identitu
a ľutujú
že ich meno
preletelo vagínou
ako oko
rozmláteným temenom

občas je lepšie
nechať sa zradiť
skalopevnosťou
ako byť zapichnutý
v piesku
presýpacích hodín
a čakať
na dlaň
z oblakov
a duhy

čakať do rána
s nedočkavým
šampanským
hrkajúcim bublinkami
ako kamienky
v túlavých topánkach

ako triedenie myšlienok
každé ráno
trasúc sa
od ľahostajnosti noci
pripustiť beštiálnosť
premietnutú na neuronové
plátno

a aj keď si pamätám
neohrozené úspechy
čo ako prievan
prekĺzli pootvorenými
očami a nosom
neberiem do ruky
nôž
a neotváram nový deň
ako starú konzervu
s fazuľami
nad zlato

nie som neohrabaný
no bojím sa
porezať
o pootvorené
konzervy

o hrdzavý nož

o zuby upíra
čo sa vždy objaví
tesne po vyzvracaní
spomienok na predošlý
čas
a chce sa prisať
na vytekajúce zážitky
z hnisajúcej rany
na hrudi

odháňam ho
posudkom psychiatra
ako otravnú muchu
čo s priveľkou pozornosťou
odoláva ranám
aj keď z nej už lezú
biele črevá
a vytvárajú na obraze doby
zlovestnú sieť
mastnoty
a nedovolia pevne uchytiť
halucinogénnu podstatu
dátumu spotreby
do priveľkých dlaní

základ je
byť svedkom
nemrznúcej zmesi
v žilách
a uvodzoviek
vo vreckách
pripravených
na nový bordel

na ďalšie nepotrebné životy
neživých predmetov
čo ako nalomená barla
pomáhajú len
naoko
ako ikony v nevyvetraných
spálňach
a nadmerne vetrané
psy
oblečené do zlata

s príborovým nožom
zapichnutým
do hovna

našťastie som
len pozorovateľ
šialenosti
aj keď si do mlieka
sypem prací prášok
a čakám
na novú pamäť
bez teba

som ochotný žiť
aj dnes

radšej sám
ako kúpajúci sa
v slize
bez gumenej čiapky
a štipca na nos

nadávať ti môžem
aj mimo teba