Návštěvnost
Má ešte zmysel písať?
Má ešte zmysel písať?
Písal som o všetkom
o prázdnej tvári
s prázdnymi očami
za prázdnym sklom
prázdneho okna
ako niekoľkokrát
vykradnutá banka
s nezmeneným personálom
o krvavých predlaktiach
sadistov
čo si olizujú prsty
ako chutnú omáčku
z rozmixovaného tkaniva
o špinavých kurvách
čo majú ľudskejšiu tvár
ako slobodné matky
s penismi v krku
a ich menštruačný kalendár
je ako volebný program
politických klaunov
o vagínach dokorán
pred ktorými sa tvoria fronty
ako na autogramiáde
o hororových vrahoch
číhajúcich
v rozprávaní
najstaršieho člena partie
ktorý sa stále v noci
pomočuje
a z nechtov má
vtáči zob
o mrtvolách
orazených náhrobkami
ako jednosmerné listy
bez spiatočnej adresy
o krkavčom Bohu
ktorý v pedofilnom nutkaní
berie k sebe
aj deti
o Hitlerovi
sediacom po boku
Ježiša Krista
ako sa spoločne zhora smejú
z ľudí
o sklamaní
zo šťastia
ktoré sa vie unaviť
zabudnúť
zablúdiť
zradiť
ľahnúť si vedľa človeka
do truhly
o ožranoch
suplujúcich mládež
vyvierajúcu z barov
ako gejzír krvi
z nosa provokatéra
o zvratkoch
pripravených na ďalšie použitie
podrážkou
o deťoch
vypadávajúcich z verejných
vagín
a z náručí
dlaní hladných
po chlaste
dlaní
ktorým už dávno nechutí
prežúvať nežnosť
ako starú brokovnicu
v rukách vášnivého
poľovníka
o mestách
s análnymi dverami
v každom paneláku
do ktorých lezieme
ako červy do kostry
na ktorej ešte ostal
kúsok mäsa
a cigánskymi rodinami
na prvom poschodí
s bezočivými deťmi
pľujúcimi nadávky
na unavené dôchodkyne
s cukrovou vatou
na hlave
o ženách
bez náznaku potreby
gentlemanov
o mužoch
so sekerami
v pyžamách
o čiernych psoch
čakajúcich pri stole
depresívneho samotára
ktorý hltá aj kosti
ako meč
na estrádnom vystúpení
o smrti
bez svetiel
a uvítacieho sprievodu
o posteli
čo sa nechce vzdať
odpočívajúceho tela
na palube
osolenej plošticami
a dupotom švábov
o sexe
bez dotykov
a jemnosti jazyka
o sexe
údernom
ako päsť medzi rebrá
s rozhryzenými bradavkami
ako vypľuté
nedozreté čerešne
vedľa cesty
o láske
ktorá mení svoju tvár
ako prevrátená ponožka
ako facka
zarastenou dlaňou
s ochotou odpustiť
city
ako žena
s volebným právom
a sukňou nad kolená
obité o podlahu
miestneho nevestinca
ako všetky ex
s ďalšími vzorkami
semena
v ochotnej ústnej dutine
a pažravom rozkroku
o živote
nepochopeného
sériového vraha
čo chcel len
pomôcť smrtke
kým si zase nabrúsi kosu
a založí okuliare
o počasí
čo cez už skoro zbytočný
výhľad
vyťahuje oči
z chladnúcej hlavy
voskového tela
na stojane
pre umierajúceho
o pravde
stále je to málo na to
aby som sa pominul
Komentáře (5)
Komentujících (5)
Doporučit
TiskKomentáře
Je tu málo kvalitních textů a nevím nejsem asi ta správná osoba k hodnocení kvality apod.To nechám těm povolanějším.Ale chlape ty jsi gejzír který tryská máš toho v sobě natlakováno a psaní je asi nejlepší vypouštěcí ventil a pokud budeš vypouštět tak pronikavé řvoucí nitro ven nezadusíš se tím vším proto je psaní dobré a odpověď? Ano u tebe má cenu psát určitě;)
07.07.2016 23:06:38 | xoxoxo
Opět perfektní text plný skvělých obrazů a metafor!
07.07.2016 16:08:52 | tall&curly
To, co jsem chtěla napsat, už tady vidím, tak...jen maluj dál...
07.07.2016 13:15:15 | Philogyny1