Návštěvnost
Budem piť aj naďalej
Budem piť aj naďalej
Chvíľu už
nesurfujem jazykom
namočeným do poldecáka
ako rektálny teplomer
v neumytom zadku
a ani neviem
ako mi je
asi to nie je lepšie
ako keď noc
pred bolesťou hlavy
hltám rumy
ako sebavedomý fakír
s pridlhým mečom
vykašliavajúci krv
aj oči mám stále
rovnaké
ako pretekár
ktorému chýba
čelné sklo
a viečka
asi musím ostať
niečomu verný
keď už odo mňa bočia
ľudia
a priležitosti byť hrdinom
vždy prídem neskoro
a šliapem po zážitkoch
iných ľudí
ale aspoň mám rovný nos
a čistý register
aj keď trestom boli
všetky moje ex
ktoré som si úspešne
odsedel na posteli
okradnutý o nádej
a nehu
ktorej mohlo byť viac
čo už
aj láska je na prídel
a žerieme ju
ako pažravé prasatá
z koryta
medzi nohami
nechcem taký byť
počúvať okradnutých
ignorantov
ako sedia pri bare
a ženy sú vraj len nádory
na vaginách
mám toľko vlastných diagnóz
že sa ku mne modlia ohavy
aby som sa narezal
na plátky ako šunka
a ponúkol všetkých
tie kurvy by ma chceli
bez chleba
a horčice
a tak radšej ostávam
v celku
obalený do kože
ako zakliata princezná
uväznená vo veži
bez plagátov
s jej podobizňou
na každom stĺpe
a krabici od mlieka
mlieko mám rád
aj keď k rumu sa nehodilo
ani ako uspávadlo
ani ako leštidlo na krk
občas mam chuť
nasypať si do rumu
granko
a tváriť sa nevinne
ako dieťa
uložené do postele
v izbe preplnenej hračkami
a tapetami bez kúska
fantázie
odletieť na podrážkach
tam kde je možné
nemať krídla
a naďalej ostať alkoholikom
v bezpečí Satana
už ani neviem
koľkokrát som žiadal mamu
nech sa za mňa prihovorí
v kostole
a ukradne návod
na rýchlejšiu cestu
dole
veď toľko kotlov
plných mojich dvojníkov
musí vrieť pod zemou
že jedna bytosť ich nemôže
stíhať miešať
aby neprihoreli
príliš skoro
a ja tak rád varím
už aj deti
ale asi som len ďalší
čakateľ
nakazený pravdou
z poldecákov
s odvahou zakročiť
proti životu
a vrhnúť sa hlavou
proti rohom
parohy sú predsa viac
a ďakujem ženskosti
za ten dar
ktorý mi zdobí hlavu
ako odstávajúce uši
šikanovaného školáka
cítim ale
že moja chvíľa
stále trvá
a mám nabité
v každej komore
krv cítim
akoby bola sračkou
tlačiacou sa z čriev
po konzumácii niekoľkokrát rozmrazeného mäsa
a pred záchodom je fronta
ako pri informačnej tabuli
o úmrtiach v meste
vydržím to aspoň
domov
kde som ešte
v živote nebol
a aj keď zakopnem
o nohy ležiacich
príležitostí
už nespadnem
roztrasene chodníky
ma naučili padať
do kotúľa
ako Fantomas
vyskakujúci z idúceho vlaku
a to som občas aj triezvy
vyzlečený do seba
ako exhibicionista
v strede preplneného parku
s príliš malým
prirodzením
rád polemizujem
o korkových zátkch
v jazykoch
piercingových šialencov
a viem že aj tak si nalejem
zo šrúbovacieho hrdla
nazdravie
Komentáře (3)
Komentujících (3)
Doporučit
Tisk