Bremeno

Kráčam nocou v dial
plná biela čiara opodiaľ,
kde konci,
doľava, pravá bočí.

Bez peňazí, jedla no proste sám.
Odchádzam, či prichádzam?
Neviem vlastne kolky deň
ťahám po cestách svoj tieň.

Rán pribúda v tom mojom boji,
každá horšie a horšie sa hojí
slabnem po celom tele
mlyn posledné zrno melie.

Počuť noc ako tiká
pochopím silu býka,
keď sa zvíja pod bičom...
Zasnený, snívam o ničom.