Domov

Domov

Mocné hory s obidvoch strán
tu nebo vstáva aj si líha,
uštedrí občas niekoľko rán
obloha hlavu dvíha...

Tu je tvoj domov,
nie si boháč, nie si hmotár
pod šírym nebom, v korune stromov
celý náš chotár.

Nebojím sa tmavých hôr a nocí
nevadí im, že som päťdesiat ročný
niekedy hoci
hvizd na prstoch nie je už mocný.

S odchodom slnka, príde hviezd roj
posedím sa na najvyššom vrchu samom,
široký, ďaleký je kraj môj,
panujem si na ňom.