Výkriky

Výkriky

Čas vládca všemohúci
zdeptá moc a zviaže putá
do neznáma plynúci
sekunda padne mečom prebodnutá.

Páli žlč, mozog hynie
hlúpy som, ako kameň
a on si veselo plynie
volať ho neprestanem.

Z hlbín i zhora,
hovorí o pravde
snívajúceho magora
a o jeho chajde,

o biede úbohých,
o samote, o víťazoch,
o modlitbách chorých,
o lepších časoch.

Čas vládca všemohúci viem
tryská v pukoch v našom sade
a svetlo blaha povodeň
môj čas nechá o hlade.