Nechaj ma plávať

Nechaj ma plávať

Ach, nechajte ma plávať! V oceáne snov,
kde hladina sa vlní v roztrhanom odeve
a krásne sirény sa dajú na lov,
zvádzajú v nežnom krásnom speve.

Nechajte ma plávať! Tam, kde ticho vládne
a myšlienky sa voľne roztáčajú v let,
bez okov, bez zväzkov, duša chladne,
iba s vetrom v plachtách, spievať duet!

Síce slobodný slastný spev!
Žiadne putá, žiadne spútané sny,
len modrá diaľka, oceánsky rev
a ja, vlnami unášaný, voľný!

Keď srdce sa vznieti,
nad horizontom, kde slnko sa zlatí.
Prúd ma vedie, smerom k sieti,
ku brehom, kde sa všetko stratí!

Nechaj ma plávať! Tam, kde sa rodí žiaľ,
všetko tmavé, čo dušu mi hrdúsi,
len slaná voda, obmýva brehy skál
a veslá deravý čln použiť skúsi!

Ó, nechaj ma plávať, voľne a divoko,
kde azúr sa s obzorom zlieva v jedno zlato,
nekonečnom mori, láska pramení hlboko,
a vlny mi šepcú, že na dne je iba blato!