Pohyby a státia

Levy sú arktickým monzúnom

snehobiele vlasy

pokožka z troch perál

a smogom presiaknutý dych

 

Lezie zo mňa mamut

skuvíňa o národe čo ho vyštval

až zbelel

na konci jednej púte

slnko zapadalo štyrikrát za deň

v momente prebudenia

tmy rozpáleného šerosvitu

 

Lovci behali ako splašení

ich tiene nestáli

pripomínali vejár

lezúc zotínali mraky

o pol štvrtej sa zoradili

hádzali masky o zem

pochodovali

zem sa triasla

 

x x x

 

Nahé nebezpečné súsošie je mŕtve

všetko nám pripadá rozkradnuté

dosky

herbár

mozaika

ruiny

mláka

hranica

hlava teľaťa

 

Nabíjame sa navzájom

je to rozhodnutie sna

obyčajne sa chováme inak

obyčajne nám nelezú z uší hniezda

iba šum kvaseného vína

 

V závane púštnej mdloby spím a spievam

noblesne vykračujem z letargie

mocou pripomínam žraloka

je sám

je nedokonalý

a strašne žravý

 

x x x

 

Zabíjam v sebe preludy

ryby sú vzdialené

ale srdce už pristáva

v zápale lásky jazdím na hviezdach

motykou vykopávam sneh z dier

a hasím čo horí pod poduškou

v zelenom opare žlté žaby skáču do modra

ich tiene ma učia poctivosti

kradnem im hodiny

do poludnia

 

Žena ma nezvedie

je to orkán

mám na mysli nevyhnutné:

riadiť život na kolobežke

prosiť v strachu policajta

budovať chrám z plastelíny

zabíjať morčatá

hniesť cesto pri splne

rozhodovať o zatratených

prinášať obetu na oltár citu

robiť možné neprekročiteľným

 

x x x

 

Precitám zo spomienok a spomínam

som mladý krásny úžasný a rád

lži?

kombinácie a hieroglyfy života

 

Žijem v rozťatej sfére žalúdka

leziem po jeho stenách

plačúci

ale dych je hore nohami

prekračuje svedectvo

a znásobuje strach

v jeho nebolesti som mĺkvy

pramení vo mne horúci tok

riava pozbieraného smiechu

vo vnútri hlbín

a modravých dní škerenia

 

x x x

 

Ohlodané ovocie v miske páchne

rozsiate ako semeno ovsa

nakŕmime ním všetky blchy

a plačúce kobylky v závetrí

nech sa smejú

nech žnú

nech vytasia meče

bez podoby sú nepodobné

malé

vlhké

amfory a kľúče noci

 

Hnijeme ako ovocie v miske

od narodenia po skon

celí alebo ohlodaní

v boji za nezávislosť

republiku

revolúciu

a iné sny

 

x x x

 

Posúvam sa ďalej

malou rýchlodráhou spomienok

do lží a trblietaní

s malou dávkou lásky

v jedinom kolobehu bezmoci

rád

zranený

skrčený

nemý

 

Som v divočine jediný pilier

hroby sú večné

paláce lkajú

som im bližší

než ich tiene

v málo poznanom svete čiar

 

Hmly nad obeliskmi sú nepokoj

pod palácom sa krčí býk

ústami rozhára plameň

z nozdier syčí pach osudu

ale ťavy neprichádzajú

v karaváne ich niet

visí v nich štekot psov

ako míňajú duny

pohľadom zavrhujú sny

 

Prorok pastier a zločinec

pokorení spievajú žalmy

v oblakoch hniezd

kde končí každý lúč

kde začína prvý deň

rozhodnutie je úspech

a nostalgia života

ustáva

odchádza v novom kroku smrti

 

x x x

 

Som obdarený schizmou

mení ma v múr

nebudem si myslieť

že život je to pravé

že Slnko vychádza ráno

že slza je smútok

že láska je dar

že smrť je prirodzená

že mám úspech v krvi

že Mesiac sa podobá mojej matke

že bieda je osudom

že som skamenený princ

že blúdim a tápem

že milujem

že som klamár

že ženy sú múzy

že hrob je hlboký

že preletím skrz hviezdu

že som na konci

a beztak splyniem

bludiskom hodín

 

x x x

 

Nie je to šťastie?

Krčím sa pod stenou bolesti

je to pena

alebo peha

slon prederavený mušketou dieťaťa

 

Nie je čas na trúchlenie

musím sa pozviechať

pretaviť do tečúcej sfingy

nebudú žiariť iba hviezdy

budem rokmi skúšaný stalaktit

 

Som v toku

ako chlapec som sa poslal do škôl

ako muž som sa poslal do robôt

ako väzeň ruším čo bolo

a zaspávam na rušni

ktorý vypláva ešte dnes

ale prv

rozfúkam všetky vetry

zalejem fjordy

rozdrvím balvany

jediným skúmavým pohľadom

 

Zvykám si na prítomnosť ticha

zem je naruby

kone hasia smäd slimákov

les je vykorenený

nesúhlasím s ním

snem je prázdny

ruky mu zvädli

prach mu strieka do očí

jantár už nie je jantárom

je to bič prvorodeného

učím sa nebyť ním

ani sebou

ale rozrastenou hrudou más

keď deň je mimo sústavy

rebrík spieva o milenke

roj včiel sa raduje

pes je zadumaný

a nik už nechce vstať

 

Sedím v cele vesmíru

kam sa podeli všetky smiešne časy?!

všetko je blízko

aj smrť

a nenaplnenie sna

čo trčí zo zeme ako kolibrík

 

x x x

 

Vidím vysychať preludy

je to rovnocenné zlo

hneď vstávam

bojujem

nedokážem dýchať vzduch

tiene sa predlžujú

vdychujem rany

bolesť nie je bolesťou

len vytriezvením

bodnutím duše

 

Vyrážam

režem

až na kosť

som v tom biedny

ustávam

kradnem sily víchrici

nerozmýšľam

bodám

koniec bude rozdielny

ako koniec…

koniec